Spomienky 5.kapitola - Šok

17. prosince 2010 v 13:38 | Casion


Zázrak alebo podvod? Za záhadných okolností sa na včerajšej slávnosti v Rokforte objavil zosnulý profesor Elixírov Severus Snape! Pri dojímavej a však až príliš afektovanej reči slečny Winterovej sa za záhadných, zatiaľ nevysvetlených okolností
zjavil
Severus Snape. Ako je to možné? Verzie svedkov incidentu sa líšia, ale všetci sa zhodujú na jednom, že to bolo neuveriteľné. No otázkou znie, je to vôbec možné? Všetci predsa vedia, že žiadne kúzla nedokážu oživiť mŕtvych.
Prečo je teda možné, že Severus Snape žije? Je možné, že vôbec nezomrel a iba sa skrýval, dokým nebude očistené jeho meno? Z tajného zdroja vás môžeme informovať, že celý minulý rok sa profesor Snape schovával s pomocou slečny Winterovej v ich rodinnom sídle Winter Manor. Taktiež je pravdepodobné, že keby ich tajný plán nevyšiel slečna Winterová sa plánovala vydať za profesora a...
Sania nahnevane odhodila Denného proroka na zem a vstala od stola v jedálni. Prešla k veľkému oknu a zadívala sa von na pozemky patriace jej rodine. Ten pohľad ju vždy dokázal upokojiť. Zhlboka sa nadýchla, aby ovládla svoje emócie.
,,Niekto sa dobre vyspal?" opýtal sa jej chladný sarkastický hlas a Sania sa musela ovládnuť, aby sa neuškrnula. Ten sarkastický hlas je pripomínal neskutočne veľa spomienok zo školy hlavne z hodiny Elixírov.
,,Dobrá ráno." Ignoruje jeho poznámku Sania a znovu sa posadí na svoje miesto za dlhým nalešteným stolom vo veľkej jedálni zariadenej v barokovom štýle.
,,Ja som sa vyspala dobre a vy pán profesor?" opýtala sa ho. Včera neskoro večer dorazili do Winter Manor. Celé poobedie rozoberali najrôznejšie veci s Potterom, ministrom a ďalšími ľuďmi. Na prehliadku sídla bolo neskoro a tak po ľahkej večeri išli spať. Snape sa posadil oproti Sanii na druhý koniec stola. Malý škriatok pred neho postavil raňajky. Profesor vzal do ruky príbor a hodil pohľad na noviny.
,,Čo sa píše v Dennom prorokovi?" opýtal sa bez nejakého väčšieho záujmu. ,,Pozrite sa. Coli!" vyzvala ho a pokynula škriatkovi, aby mu podal noviny. Snape preletel pohľadom po titulnej stránke, kde bola jeho fotografia a prečítal si článok pod ňou. Saniu zaujímalo, ako na to zareaguje. Zrejme sa bude hnevať.
,,Zaujímavé." Skonštatoval a odložil noviny a pustil sa do jedla. Sania nadvihla obočie, ale nepovedala na to nič. Snape pre ňu stále predstavoval nesmiernu autoritu. Boli časy, keď na škole neposlúchala nikoho iného okrem neho ani riaditeľa a to už bolo čo povedať. Dumbledora poslúchal takmer každý.
Po raňajkách sa vydali sa prehliadku sídla. Keď kráčali po jednej z chodieb Snape prerušil ich mlčanie a prehovoril: ,,Ten článok v novinách narážal na to, že ste ma vraj ukrývali. Prečo by si to mysleli?" zaujímalo ho. Sania iba pokrčila ramenami.
,,Mali sme spolu niečo?" opýtal sa a obaja vošli do obrovskej knižnice na prízemí. Po tej otázke sa Sanii rozšírili zreničky a chvíľu naňho iba hľadela neschopná slova. ,,Nie!" skoro zakričala, ale keď sa na ňu Snape pozrel röntgenovým pohľadom tak sa trochu začervenala. ,,Bola som vaša študentka. Nikdy by ste si nezačali so študentkou to je proti pravidlám." Vysvetlila mu Sania, ale cítila sa pri tom strašne trápne. To sa jej nemohol opýtať na niečo iné?
,,Prepáčte. Len som si chcel byť istý. Vysvetľovalo by to fakt, že si pamätám iba vás." Sania mierne pootvorila ústa. Snape, že sa ospravedlnil? Teraz vôbec nevyzeral ako ten profesor, ktorého poznala. Chladná maska bola preč. V očiach mu videla bezradnosť a smútok. V tom momente si zaumienila, že mu pomôže spomenúť si nech to stojí čokoľvek. ,,To nič."
Odpovie Sania potichu. Snape sa postavil k jednému z okien. Všetky okná v dome boli hodne veľké takže miestnosti boli pekne svetlé. Sania k nemu opatrne prešla. ,,Je mi to ľúto." Povie mu tichým hlasom a keď na ňu Snape nechápavo pozrie tak dodá: ,,To, že si nič nepamätáte. Musí to byť pre vás strašné." Iba strnulo prikývne a trochu divne sa na Saniu zadíva. ,,Ja, sľubujem, že vám pomôžem spomenúť si." Prehovorí Sania po chvíli.
,,Ďakujem." Šepne profesor a Sania sa pousmeje. ,,Nie je za čo pán profesor."
,,Severus." Opraví ju a na jej prekvapený pohľad odpovie slabým úsmevom.
,,Už nie som váš profesor. Navrhujem, aby sme si potykali. Severus Snape." Vystrie k nej ruku a Sania ju stále dosť vykoľajená stisne. ,,Sania."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lussnape Lussnape | Web | 17. prosince 2010 v 13:45 | Reagovat

Páni skvělá kapitola, doufám, že si Severus co nejdřív vzpomene, je mi ho strašně líto. To tykání je dobrý nápad.

2 Katysa Katysa | E-mail | Web | 17. prosince 2010 v 13:49 | Reagovat

Moc pěkná kapitola! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama